Opäť niečo z mojej letnej poézie…
Drž slovo v ústach dlhšie, než je to potrebné,
či je to zlé a či slovo velebné.
Keď raz ho z úst do sveta vypustíš,
škody, čo napácha, nikdy viac nevrátiš.
Dávaj si pozor, premýšľaj rýchlo,
či tvoje slovo niekoho pichlo,
a či radosť si ním do sveta priniesol,
smútok z niekoho duše na chvíľu odniesol.
Slová sú hračky, majú veľkú moc,
jasný deň môžu premeniť v noc.
Nezahrávaj sa s nimi, nebuď prchký,
tvoj osud potom už nemusí byť ľahký.
Občas jedno jediné slovo zaváži,
keď myseľ jeho zmysel uváži,
príde k záveru a ten môže byť smutný,
a jeho ďalší život iba krehký a blúdny.
Od slova závisí šťastie a smútok,
či niekto spácha dobrý to skutok.
A či sa utiahne v smútku deň preleží,
taký to osud mu predsa náleží.
Slová sú zbrane, slová sú lieky,
nerobme si nimi navzájom prieky.
Využime ich k dobru, neraňme duše,
ako keď vyletí šíp z veľkej kuše.
Snažme sa, nech slová vždy pekné sú,
a nech len posolstvo dobré ku druhým ponesú…