V živote sú náhody. A jedna takáto náhoda ma zaviala tam, k mudlom, na sneh. Ale nie chodiť a stavať snehové víly a draky! Ale rovno žilovať. Teda lyžovať. Ale čo to je?
Nejako sa stalo, že som stretla super mudlovských ľudí. Samozrejme, že som im nepovedela, kto som reálne, čiže občas to bolo naozaj zaujímavé. Ale to je o inom. Totiž, bola som lyžovať. A rada by som vás s touto aktivitou zoznámila.
O čo ide? Je to zimná aktivita, čiže sa robí na snehu a vonku. Jednoducho povedané, na nohách máte hnusné neohybné topánky a topánky sú pripevnené k dlhým plochým patikom s prekrásnym názvom lyže. Vašou úlohou je spúšťať sa z kopca. Rozmýšľam, či to znie jednoducho, alebo nie. Teda, vlastne hlavnou úlohou je nespadnúť a zísť kopec úspešne a zdravo dole. Fakt nechápem, ako toto mohlo niekoho napadnúť. Navyše, mudlani za to platia! Teda aby použili vleky, ktoré ich vyvezú naspäť hore a túto aktivitu potom môžu viackrát opakovať. Nieže by si to hore vyšľapali, to nie, na to sú leniví. Oni si draho zaplatia vleky, na ktorých ešte aj vymrznú.
A ako to bolo so mnou? Úprimne, aby som nebola v hanbe medzi ostatnými mudlanmi, snažila som sa o lyžovaní zistiť, čo to je. A potom som dostala do rúk lyže, lyžiarky – to sú tie hnusné topánky, palice a prilbu na hlavu. Že ak by som spadla. Merlin vďaka za to! S touto výzbrojou, a to doslova, sme sa autom odviezli k lyžiarskému stredisku kdesi v Rakúsku. Pri aute som sa snažila obuť. To som ešte úspešne zvládla. Ale ako vážne, pokúšať sa zapnúť nejaké kovové vecičky v zime bez rukavíc, kohoto len kedy napadlo? No potom bolo treba v tých topánkach chodiť. To je však dosť obtiažné. Ešte k tomu na ľade sa aj u mudlanov fakt šmýka a táto kombinácia je vražedná. Hovorím, vďaka za prilbu!
Keď som sa dopracovala k svahu, mudlani mi kúpili lístok. To je dôkaz, že vedia byť milí, a potom sme šli na to. Pricvakla som si lyže. Haha, ustála som na tom aspoň trochu. Potom sme sa šli vyvliesť lanovkou hore. K tej však trebalo spraviť pár lyžokrokov. Náhodou, musím sa pochváliť, nejako mi to šlo. S pomocou palíc som sa pohla a ani som nespadla. Teraz však prišla na rad lanovka. Keď som videla, ako na ňu nastupujú iní, vcelku som mala hviezdičky pred očami a pot všade. Zrazu prišiel rad na nás. Ísť pred bránku a keď sa otvorí, tak sa pohnúť a potom už iba stáť. Juchú, úspešne sa mi to podarilo.
Tak som si sedela na lanovke a vnímala tú nádheru. Pekné, avšak bola mi ukrutná zima. Keby som bola sama, tak použijem jedno kúzlo a som hore, ale s mudlanmi? Ťažko. Keby aspoň šli hore pešo. Aj by sme sa zahriali. Ale nie, spýtali sa ma, či som Šiši. Veru som.
Po pár dlhých minútach sme boli hore. Vystúpila som tak, že som sa postavila a zastavil ma pád. Super na začiatok. Potom som na rozkaz dala nohy do Aááá a šla. Jéj, ja idem. Poviem vám, vtedy som ale bola šťastná!
Neskôr som týmto spôsobom zlyžovala aj mini kopček. Aká som bola na seba pyšná! Teraz som šla hore na takom páse, iba som sa postavila a šla. Toto sa dialo ešte párkrát, keď ostatní uznali, že som už dosť zbehlá a môžeme ísť na väčší kopec.
Zase sme šli na lanovku, zas som nespadla. Na lanovke. Na kopci som už pri prvej zákrute vletela do veľkej hrudy snehu. Problém bol, že som odtiaľ nevedela výjsť. Našťastie, s pomocou mudlanou som sa odtiaľ vyhrabala a bolo hotovo. Po tomto incidente som už tak nepadala a vcelku si to užila.
Po čase som nohy mala v A už iba v zákrute a bola to paráda. Ľudia, lyžovanie je občas hnusné, ale celkovo – je to nádhera! Skúste si to aj vy.
Pre Denní veštec
Emilie Violet Hopperson