Poviem vám tajemstvo…
Do svojich jedenástich rokov som Vianoce nemal rád. Pokým som vyrastal u svojich muklovských príbuzných, dlho som nevedel pochopiť, čo je na Vianociach také úžasné a prečo sa na ne každý rok ľudia tešia. Pre mňa sa v tie dni nič nemenilo. Štedrý deň sa niesol v znamení darčekov môjho bratranca Dudleyho. Ráno ma zobudil jeho nadšený rev, a potom som musel celý deň počúvať ospevovanie jeho skvelých darčekov, zatiaľ čo ja som nedostal nič, nanajvýš niečo, čo už Dudley nechcel. Inak som bol aj naďalej neviditeľný, avšak tento pocit neviditeľnosti som si užíval len do chvíle, kým sa nezačala pripravovať večera. Môj bratranec sedel pred televízorom a ja som musel všetko nachystať, upratať a popritom veľmi nezavadzať. No kto už by len miloval takéto sviatky?
Svoj názor na Vianoce som bol nútený prehodnotiť hneď prvý rok na Rokforte. Práve tam som sa cítil ako doma, akoby som po jedenástich rokoch vo vyhnanstve konečne našiel svoj domov. Na Rokforte, medzi ľuďmi, ktorým na mne záležalo, som zažil pravú, nefalšovanú vianočnú atmosféru a radosť z darčekov. Áno, ja, ktorý som dovtedy od nikoho nedostal nič len tak, len preto, že ma má rád alebo ma chce potešiť, som bol odrazu obklopený hŕbou darčekov. Moje prvé ozajstné darčeky. Ten šok a radosť sa nedá opísať… Na ten deň nikdy nezabudnem. Vtedy som pochopil, že Vianoce môžu byť aj krásne.
Vianoce na Rokforte boli každý rok úžasné. Doteraz si rád spomínam na nezabudnuteľne vyzdobenú Veľkú sieň, zvláštnu atmosféru Štedrej večere, či každoročný darček od pani Weasleyovej – ručne štrikovaný sveter. Aj po rokoch ich mám veľmi rád, pretože mi pripomínajú atmosféru domova, ktorú som v tejto rodine zažil.
Odvtedy mám Vianoce rád. A hoci už nie som malý chlapec, každý rok sa na ne teším. Možno viac ako moje deti. Milujem, keď vidím radosť v detských očkách, úsmev na perách mojej manželky. Svojim deťom sa snažím čo najviac dopriať to, o čo som bol v živote ja ukrátený. Lásku, porozumenie, pocit, že na nich niekomu záleží. Chcem, aby boli pre ne Vianoce nezabudnuteľný čas, čas pokoja prežitý v teple domova, v láske medzi milovanými ľuďmi. Aby na ne aj po rokoch rady spomínali. Nie len na množstvo darčekov (ktorých naozaj dostávajú každý rok požehnane, až sa s Ginny smejeme, že o chvíľu budeme musieť rozširovať dom), ale na atmosféru pokoja, radosti, lásky. Preto aj tento predvianočný čas trávime čo najviac spolu. Užívam si ich prítomnosť po návrate z práce, spolu vyrábame rôzne ozdoby, vymýšľame darčeky, spolu ozdobujeme stromček, veľa sa smejeme. Deti pečú s Ginny koláče a potom pol dňa upratujú kuchyňu. Na Štedrý deň rozbaľujem darčeky s napätím, na koho čo z balíčka vyskočí. Spolu chodíme na prechádzky a navštívime celú širokú rodinu.
V živote som zažil veľa Vianoc – neveselých, šťastných, no i také, keď mi išlo o život a unikol som iba o vlások. Ale nič na svete sa nevyrovná Vianociam, keď máte deti. Až mi je ľúto, že nám raz vyrastú a odídu na Rokfort…
Prajem vám, čitateľom Denného veštca, aby ste prežili Vianoce v pokoji, láske, s ľuďmi, ktorých milujete, a tiež aby ste znovuobjavili detskú radosť z Vianoc či napätie pri rozbaľovaní darčekov.
Kúzelné Vianoce vám praje
Harry Potter