Vzduch, čo to vlastne je?
potrebná vec k životu,
to vieme.
Avšak aký vlastne si?
modrý, žltý či fialový?
Nik nevie farbu rozoznať,
je len súčasťou vesmíru,
avšak takou dôležitou a vzácnou.
Skoro nik si to neuvedomuje,
i to sa vie.
Mnohí ťa ničia a ničia tým seba.
A čo znamenáš pre mňa?
Si pre mňa niečo, čo neviem chytiť,
si pre mňa niečo, čo nemôžem vypiť,
si pre mňa niečo, čo nie je ľahké vnímať,
len ťa dokážem dýchať.
Poskytuješ mi život,
vďačná som ti za to,
prúdiš smerom ku mne,
a pre moje pľúca si zlato.
Priznám sa ti však,
že i ja ťa ničím, hoc nerada.
Som lenivá na to,
aby som nevyužila auto.
Som lenivá na to,
aby som nepoužila sprej.
Som lenivá na to,
aby som ťa aj ja prestala ničiť,
hoci to viem.
Je mi to ľúto,
možno neveríš.
Však kto by veril,
keby videl skutky
a slovami to prekrýval?
Asi nik…
Ale prosím aspoň ty mi ver,
že sa snažím dosiahnuť svoj cieľ.
Možno sa pýtaš,
čo za tým cieľom hľadám,
ale aj tu ťa asi sklamem,
pretože svoj cieľ ešte sama nepoznám.
Ale aspoň viem, že raz bude,
a možno v prospech teba,
tak odpusť mi moje chyby
aj keď je ich veľa.
Buď rád, že si,
že nám denno-denne zachraňuješ životy,
že si pre nás kľúč k životu,
ktorý nezahodí jeden človek,
ale všetci, avšak až raz, až v jeden deň.
Zatiaľ si tu s nami, ako náš vlastný tieň
a my sme ti vďační, že si s nami,
dúfam, že to cítiš,
si náš vzduch milovaný.