V posledných dňoch, keď vojdete do Veľkej siene, prekvapí vás, že tam nepočuť bežnú vravu, ale len tichú ozvenu slov, ktoré azda boli vyrieknuté pred hodnou chvíľou. No aké je vaše prekvapenie (alebo bolo, kým ste si na to nezvykli), keď počujete pribúdať stále nové a nové slová prítomných študentov, či profesorov. Nie nahlas, ako ste boli zvyknutí, ale znova len tak potichučky, akoby to bola len ozvena dávno vyrieknutých slov.
A presne tak to aj je. Napriek tomu, že niektorí študenti tvrdia, že vo VS je „tma“, v skutočnosti je tam ticho. Je to spôsobené časovou anomáliou, ktorá postihla náš hrad krátko pred polnocou z nedele 25. na pondelok 26. mája.
Vtedy mnohí nič netušiaci študenti už tradične dopisovali svoje domáce úlohy, kúskom očka sledovali na Severnej veži, koľko ešte majú času. Nikto netušil, že správny čas ukazujú hodiny na Južnej veži, ba málokto si vôbec všimol, že čas na hodinách sa líši. No polnoc – ktorá tentoraz prišla o celé dve hodiny skôr, vytrhla mnohých z pokojnej práce.
Profesori dostali sovy oznamujúce odmenu za včas vložené výklady, či naopak sankcie za výklad, či Du, ktorý ešte len nič netušiac písali na tabuľu v učebni. Študentom, ktorí nestihli odovzdať DU zo seminára pribudol nečakaný trol, a v učebniach „neodevzdaný úkol“. A k tomu všetkému sa vo Veľkej sieni zotmelo.
Teda, ako som už spomínala, hoci mnohých oklamali zmysly, a začali sa šíriť najrôznejšie teórie o nedostatku svetla [od ukradnutých sviečok, cez nedoplatky na elekitrine (akoby sme tu svietili elektirickými žiarovkami?!) až po stávku domácich škriatkov], v skutočnosti je v sieni svetla dosť, ale to, čo nám tam chýba je hluk.
Keďže Veľká sieň je presne uprostred hradu, tu sa prejavuje časový zlom najsilnejšie. Slová, ktoré hovoríme znejú podľa času na Južnej veži, ale počujeme ich v čase na Severnej veži – čiže o dve hodiny neskôr. Preto nepočujeme bežný hluk a vravu, ale len slabú ozvenu všetkého, čo sa vo VS deje.
V južnom krídle, kde je umiestnená napr. ošetrovňa, sa tento fenomén neprejavuje, tam je normálne „teraz“ – presne také, ako ukazujú hodiny na Južnej veži.
Aj sovy sú z časového posunu zmätené. Alebo skôr ich odosielatelia. Nejednému sa stalo, že odoslal poštu, no jeho sova stále sedí na bidielku. Prečo odmieta odletieť s listom? Ako mám poslať priateľovi správu, keď sova je lenivá pohnúť krídlami? Ale ony nie sú lenivé. Naopak, svoju úlohu už dávno splnili (asi pred dvoma hodinami) a už pokojne odpočívajú na svojom bidielku. Niekomu sa možno stal pravý opak, a jeho sova odletela s listom, no akosi pridlho jej trvá, kým sa vráti (presne o 2 hodiny viac, ako zvyčajne). Znova je to spôsobené časovým posunom. Sovy sa správajú stále rovnako, len v závislosti od toho, v ktorej časti hradu bývate a kam posielate poštu sa časový rozdiel prejaví tak, či onak.
Časové rozdiely v rôznych častiach hradu spôsobujú aj iné problémy. Napríklad môže byť ťažké dodržať čas dohodnutej schôdzky Kedy sa to vlastne máme stretnúť? Podľa času na Severnej veži, či na južnej? Kedy bude tá výprava do Zakázaného lesa? Podľa s.v., či podľa j.v.? …
Možno som na niektoré prejavy časového posunu, ktorý práve prežívame zabudla a určite ma doplníte v komentároch. No podstatná je iná otázka: Dokedy to bude trvať? Kto a ako nás vyvedie z rušivého „predtým“, či „potom“ do normálneho „teraz“? Pretože verím, že nie som jediná, koho tieto časové anomálie tak trocha znervózňujú…