Autor: Letitia te Tiba (Z)

Nedávno sa objavila v bulvárnom okienku Denného veštca narážka na vraj prominentné postavenie Mrzimoru, pretože si dovolil požiadať o zmrazenie dvoch aktívnych študentiek, ktoré dočasne nevyvíjali študijnú aktivitu.
Nezdalo by sa mi potrebné pozastavovať sa nad vyjadrením hradnej drbny, ale zdá sa, že táto správička sa stala ohniskom búrlivých debát o zmysle mazania a nejakých domnelých „trestoch“ za neaktivitu.
Preto som sa rozhodla napísať tento článok, v ktorom sa pokúsim vysvetliť, v čom vidím ja zmysel spomínaných pojmov.

V súčasnosti je možné skladať maximálne 5 skúšok NKÚ do roka. Prečo práve 5? Je to veľa alebo málo? A prečo si myslím, že by sa mal počet skúšok ešte viac znížiť. Ak vás zaujímajú odpovede na tieto otázky, čítajte ďalej. A tiež sa dozviete čosi o histórii skúšok NKÚ na našej škole.

Rozmáha sa nám v škole jeden nešvár. Neviem, či ide o pôsobenie nejakých černomagických síl, že odrazu aj najmenší žiaci počujú bez väčšej námahy myšlienky ostatných prítomných, alebo ide o nejaký zlozvyk.

Som tuším jediná, kto vidí tento problém. Napriek tomu ho pokladám za tak vážny, že by som na túto tému chcela otvoriť diskusiu.

Už som unavená z toho, ako sa ku mnohým článkom, ktoré pôvodne nemali nič spoločné s Mrzimorom alebo jeho problémami, vždy zas a znova rieši „čo je príčinou toho že v Mrzimore… “ alebo „čo by mali mrzimorskí robiť aby …“, alebo že si „za to môže Mrzimor sám“ a podobne. Rozhodla som sa teda napísať článok priamo na túto tému.
Tu v diskusii k tomuto článku si môžete diskutovať o domnelých problémoch Mrzimoru do sýtosti. Ale v ostatných nás už prosím nechajte na pokoji.

(súvislosti hľadajte v téme zde)

Určite ste zaregistrovali dianie okolo „plusiek“. Plusy, ktoré sa samovoľne menia na mínusy, mnohým na hrade strpčujú život. Konečne ktosi prišiel s návrhom na riešenie, ktoré by aj bolo splniteľné (namiesto starších návrhov na preusporiadanie ochranných kúziel okolo hradu, ktoré by si vyžadovalo priveľa námahy a hlavne určité riziká pre celý hrad).
Pán riaditeľ však nechcel urobiť zmenu bez všeobecného súhlasu verejnosti, preto rozhodol vypísať k tejto otázke „referendum“.

Každý profesor má svoj kabinet, zariadený podľa vlastného vkusu, ktorý mu poskytuje dostatok súkromia na prácu i prípadný relax. Ak sa profesorovi zachce spoločnosti, vyberie sa do Veľkej siene kde s veľkou pravdepodobnosťou stretne niektorého kolegu alebo hŕstku študentov. A tak sa profesori čím ďalej tým menej zdržiavajú v zborovni pre nich určenej, súkromie i spoločnosť nachádzajú inde.

Nudíte sa? Zdá sa vám, že počas plavby nemáte čo robiť? Pokec na brehu vás nudí a do iných častí hradu sa nedostanete? Tu je ponuka, ako si počas plavby trošku zarobiť. /Týka sa študentov a zamestnancov hogwarts.czechzone.net, ktorí sú momentálne počas plavby odrezaní od sveta/

V poslednom čase býva počuť hlas, že sa nám z hradu vytráca čarovná atmosféra. Že čoraz viac pripomína obyčajnú internetovú stránku namiesto čarovného hradu. A často sú z toho obviňovaní nováčikovia. Ja ale hovorím – neobviňujme nováčikov z toho, za čo môžeme my. Ako si ich „vychováme“, takí budú. Dávajme si preto pozor na to, akým spôsobom im náš hrad predstavíme.

V posledných dňoch, keď vojdete do Veľkej siene, prekvapí vás, že tam nepočuť bežnú vravu, ale len tichú ozvenu slov, ktoré azda boli vyrieknuté pred hodnou chvíľou. No aké je vaše prekvapenie (alebo bolo, kým ste si na to nezvykli), keď počujete pribúdať stále nové a nové slová prítomných študentov, či profesorov. Nie nahlas, ako ste boli zvyknutí, ale znova len tak potichučky, akoby to bola len ozvena dávno vyrieknutých slov.

S veľkou radosťou som sa vrátila z ďalekých ciest znova na svoju milovanú školu – Hogwarts. Po vybalení a vybavení najsúrnejších vecí som sa vybrala na prechádzku hradom, pričom som vnímala tunajšiu atmosféru, ktorú tak milujem. Zastavila som sa aj na ošetrovni, veď som tu vždy trávila veľa času pomocou chorým, či len rozhovorom s trpiacimi. No aké bolo moje sklamanie…

Nedávno sme vám priniesli informáciu o miznúcich fazuľkách každej chuti. Každý, kto vlastní vrecúško fazuliek, nech by ich mal hocikoľko, ochutná maximálne jednu, ostatné záhadne zmiznú. Ministerstvo sa intenzívne zaoberá pátraním o vinníkovi i hľadaním opatrení, ktoré by zabránili ďalším stratám fazuliek u počestných občanov.

Na poli sedí 40 vrán. Príde poľovník a 4 z nich zastrelí. Koľko vrán ostane na poli?

V týchto dňoch čarodejnícky svet oslavuje dni s podivne smutnými názvami: Den zoufalství, První den smutku, Druhý den smutku.
Ale nemýľte sa, tieto dni nemajú vyvolávať depresívne nálady. Naopak pripomínajú nám, že aj vtedy, keď sa zdá, že všetko skončilo, a že to, čo sme mali radi, už nikdy nebude… aj vtedy môžme veriť, dúfať, a robiť všetko pre to, aby smútok a beznádej vystriedalo víťazstvo. Víťazstvo nadšenia, priateľstva, spolupráce a spolupatričnosti. Víťazstvo radosti nad smútkom, nadšenia nad beznádejou, lásky a priateľstva nad hnevom a sebeckosťou, víťazstvo spolupráce nad rezignáciou.