Mnohí z vás postrehli v dennej tlači informáciu o nešťastnej nehode, ktorú spôsobil istý šaman v Nigérii. Mnoho rodín, medzi nimi viaceré čarodejnícke vtedy prišli o strechu nad hlavou. Keď sme sa s mojou ženou Žmurkou o tejto tragédii dozvedeli, ako aj o tom, že niektoré úbohé rodiny prišli aj o svojich domácich škriatkov, a tak vlastne ostali bez akejkoľvek možnosti opraviť a upraviť si svoj domov, rozhodli sme sa, že naše deti, ktoré práve dorastajú do dospelého veku pošleme na skusy. Pomôžeme úbohým rodinám, ktoré ostali bez domácich škriatkov, a zároveň sa naše deti dostanú do sveta. A tak sme ich s dovolením našej šľachetnej pani poslali.
No ale to viete, mamičke nestačili sovy o tom, ako sa majú dobre. Tak veľmi chcela vidieť svojich škriatíčkov na vlastné oči. Nakoniec sa Žmurke podarilo prehovoriť našu pani, profesorku Letitiu, aby sme sa šli všetci spolu pozrieť do Nigérie. Sme šťastní, lebo naše deti sa tu majú dobre a odvádzajú naozaj kvalitnú prácu, sme na nich so Žmurkou hrdí.
No aké bolo naše prekvapenie, keď za nami prišli rozhorčení susedia, vraj v Dennom Prorokovi píšu o našich škriatíčkoch. A navyše samé nepravdy. To už mi nedalo, musel som zobrať do ruky brk, a s dovolením našej pani vám napísať.
To nie je pravda, že by madam Letitia poslala našich škriatíčkov do Afriky bez nášho vedomia. A už vôbec nie je pravda, že by sa na tomto dobročinnom skutku chcela obohatiť. Naše deti išli do Nigérie z vlastného rozhodnutia (a z rozhodnutia ich rodičov, nás, domácich škriatkov Pleskiho a Žmurky). No a čo sa tých srpcov týka, prijali sme len dobrovoľný príspevok… však cesta tiež niečo stojí, no nie?
Napísal rozhorčený domáci škriatok profesorky Letitie te Tiba – Pleski.