Zavŕšenie príbehu Mirabell
Celé dlhé sekundy tápala v temnote, ale zrazu pocítila, že ju niekto ťahá za hlavu. Neboli to len jedny ruky. Postupne sa jej vynorila hlava, ramená a ocitla sa tak blízko pri brehu, že už sa s pomocou tých neznámych záchrancov dokázala vyškriabať na breh. Rýchlo a vystrašene sa obzrela, ale keď uvidela Sally v hlúčiku ďalších detí upokojila sa.
„Ďakujeme vám. Ani jedna z nás nevie plávať a keby nebolo vás… Nepoznám vás, odkiaľ ste?“ spýtala sa Mirabell a očami prebehla skupinku desiatich detí. Mali potrhané oblečenie so záplatami a špinavé tváre. „Vyzerajú presne ako ja kedysi.“ pomyslela si Mirabell.
„Sme z neďalekej dediny. Išli sme pásť husi a zrazu sme zbadali nejaký pohyb v rieke. Tak sme prišli bližšie a zbadali sme, že sa niekto topí…“ rozprávalo najstaršie dievča.
„Ako sa vám môžem odvďačiť? Sme bohatá rodina a každému z vás môžem veľmi pomôcť.“ povedala Mirabell.
„Nie, peniaze nechceme. Príliš menia ľudí a často prinášajú namiesto šťastia a pokoja nešťastie a utrpenie.“ prehovorilo druhé dievča.
„Ale veľmi radi by sme sa s tebou skamarátili. Ak budeš chcieť.“ povedal chudý chlapec.
„Vy by ste naozaj chceli?“ spýtala sa neveriaco Mirabell.
„Áno, priateľov nikdy nie je dosť a skutočné priateľstvo je jednou z najcennejších vecí na svete.“
„Skutočné priateľstvo.“ zamrmlala si Mirabell a zrazu sa jej vyjasnila myseľ.
„Hneď za vami prídem, ešte tu chcem chvíľu ostať.“ povedala Mirabell.
„Môžem ísť s nimi?“ spýtala sa Sally.
„Áno, Sally, ja hneď prídem.“ odvetila Mirabell.
Deti odišli a Mirabell si ľahla k rieke a premýšľala.
„Čo všetko sa zmenilo odkedy sme bohatí. Máme sa lepšie? Nie. Odkedy sme bohatí, matka ignoruje mňa aj ostatných súrodencov. Peniaze, ktoré nikdy nemala ju priťahujú viac ako láska jej detí. Áno, matka. Mirabell ju mala nadovšetko rada a nikdy sa s ňou nepohádala. Až do momentu keď sa pohádali. A hádali sa kvôli jej zaslepeniu peniazmi. Aj Mirabell sa zmenila. Nikdy v živote si nezobrala nič bez dovolenia. Ale teraz áno. Ukradla matke peniaze len preto, aby sa mohla hrať s novými priateľmi. S priateľmi, ktorí o ňu stáli až keď mala peňazí na rozdávanie.
S tímito priateľmi hrala nečestné hry v ktorých jeden oberal o peniaze druhého. A tiež to boli priatelia, ktorí jej nepomohli v núdzi. Nepomohli vtedy, keď ich najviac potrebovala. Takmer zomrela ona aj jej malá sestrička Sally. A všetko, všetko sa to začalo keď si priala byť bohatá. Úplne to zmenilo ju, jej mamu a zmenil sa celý jej život. K horšiemu. Zachránili ju deti, ktoré nikdy nevidela. A nič za to nechceli. Iba jej priateľstvo. To sú skutoční priatelia.“ Mirabell sa rozhodla…
Prišla ešte bližšie k rieke a šepkala:
„Pochopila som silu bohatstva. Je naozaj nesmierna a človeka, ktorý ju nezvládne úplne zničí. Radšej budem chudobná a hladná, pokiaľ budem mať späť svoju starú mamu a všetko bude ako predtým. Prosím, už nechcem žiť s týmto nešťastným šťastím…“ vydýchla Mirabell, z oka jej skĺzla slza a pomaly sa kotúľala k rieke. Za chvíľu už nehlučne skĺzla do rieky.
Mirabell opäť zacítila spánok na viečkach a poddala sa mu.
Po chvíľke nepokojného spánku, keď nemohla otvoriť oči zrazu začula ten istý hlas, ktorý kedysi žiadala o bohatstvo.
„Dávaj si pozor, čo si želáš. Ak sa to splní, môžeš veľmi rýchlo zistiť, že to ani najmenej nezodpovedá tvojím predstavám.“
Mirabell sa prebudila a v hlave jej znel neznámy hlas.
Zrak jej dopadol na nohy. Mala ich špinavé a mala obuté topánky, ktorým chýbal už len kúsok k rozpadnutiu. Rýchlo sa naklonila nad rieku a prezrela si svoj odraz. Zbadala špinavú tvár a dierami posiate šaty.
„Som to opäť ja.“ pomyslela si a rýchlo sa rozbehla domov. Našla opäť tú starú chatrč, ktorú tak milovala. To jej stačilo. Teraz musela ísť za svojimi priateľmi. Za skutočnými priateľmi, ktorí o moci peniazov vedeli viac ako ona. A pritom peniaze nikdy nemali…
KONIEC POSLEDNÉHO DIELU