Ako pracuje Fleuntýna vo Francúzsku?

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina. Volala sa Francúzsko. A keďže bol čas vianočný, každý myslel iba na jedno. A na čo? Samozrejme, že na darčeky. Ten Pierr si prial autíčko, čo samo chodí. Janette si priala samopíšuce pero, aby ju nebolela ruka. Babka Clementine si prosila nôž, ktorý sám krája. A tým list vianočných prianí nekončil. Kto má však s ním robotu? No predsa Fleutýna.

Predstavte si, aj tam kdesi vo Francúzsku je víla Fleuntýna. Ako vyzerá? Každý si ju predstavuje inak. Niekto ako malú a peknú vílu, iní zas ako škaredého obrovského škriatka.

Jedno je isté, je to ona, kto rozdáva darčeky. Ale nie len tak! Celý rok musíte byť dobrý a darčeky si zaslúžiť. Ak ste zlý, dostanete naložené žaby, staré syry a stvrdnuté bagety. Verte mi, žiadna sláva.

Ale ako to celé začína? Niekedy v januári. Víla a jej pomocní škriatkovia vedia, čo si deti a dospelí asi budú priať. Tak to pomocou kúziel, ako inak, začnú vyrábať. Vyrabáju autíčka, ihlice, ale aj pečú suché bagety a vyrábajú smradľavé syry. Pracujú a pracujú, až príde jeseň. A s ňou aj prvé priania od ľudí. Čiže pracovníci od Fleuntýny už presne vedia, koľko majú čoho urobiť. Teraz nastáva zhon. Nemajú autíčko pre Jeanna. Pre babku veronique nemajú ihlici. Ojojojoooj. Veľa roboty. A pribudlo neposlušných detí, pomooc, bagety tak rýchlo nestvrdnúúú.

Ke´´ď už je všetko urobené, príde na radu balenie darčekov. Každý balí a balí, šťastie, že sa sám nezabalí. A čo, keď sa zabalí, tak bude z neho darček. Aké jednoduché.

Potom už len nastane tá dlhá, dlhá noc. To je tá noc, keď treba rozdať všetky darčeky. Vtedy má Fleuntýna rada, keď sú všetci spolu a stačí chodiť na menej miest. je to rýchlejšie a jednoduché. A úprimne – Francúzi si veci radi zjednodušujú. Však prečo nie?

Našťastie Francúzi môžu dostávať darčeky od večera 24. po ráno 25., tak je to ľahšie a lepšie. Každopádne, radosť z darčekov je rovnaká.

Darčeky Fleuntýnka poctivo rozdala, snáď vás potešila.

Pre Denní veštec
Emilie Violet Hopperson