Večer ako každý iný. Vo Veľkej sieni ešte posedávalo zopár bdejúcich študentov, a profesorov. Do pokojnej vravy sa zaplietol aj náš nemenovaný zásobovač Priečnej ulice.
Ako áno, ako nie, reč prišla i na zamilované guľôčky, ktoré boli vo valentínskej ponuke obchodu Šprýmy a kratochvíle na Priečnej ulici.
Nemenovaný zásobovač sa nezúčastnene prizerá, ruky vo vreckách. Jeho dlhé prsty odrazu nahmatajú čosi okrúhle… potuteľný úsmev: „Hmm, nějaké mám tady po ruce… Po kom ji hodím?“ Rozhliada sa po Veľkej sieni, potmehúdske iskričky v očiach. Lákavých cieľov je tak veľa, tak ktorú si vybrať? Koho trafiť? Po čích vzdychoch jeho zvlčilá duša najviac pookreje?
Zdá sa, že sa dnes prejavila jeho vlastnosť, ktorú sme dosiaľ nepoznali – nerozhodnosť. Situáciu vyriešil netradične: „Nevědět po kom hodit kuličku… to by mě tak trápilo. Prostě zavřu oči…. a hodit..“ a John Werewolf hodil se slovy zaklínadla kuličku na Nimrandir Elénére, „pak je otevřít… a sakra.“
Odrazu všetko stíchlo. Každý napäto sleduje, čo sa stane. Werewolf nahodil nevinný úsmev masového vraha, dievčence sa uchichtávajú do rukávov… ale pán riaditeľ je tak ticho ako dosiaľ. Ani jeden vzdych, ani jeden zvuk. Zrejme ovláda mocné kúzlo, ktoré ho chráni pred podobnými žartíkmi. Alebo ho ochránil vzácny amulet. Je celkom možné, že mal pravdu mladý zásobovač, keď vyjadril nádej: „Třeba si toho ani nevšim.“ Nimrandir Elénére len vstal a rýchlym krokom odkráčal do svojej komnaty. Žeby predsalen… za svojou milovanou… gumovou kachničkou?
– jak jinak? :DDD
tak to nebylo! – Já nejsem neorzhodnej 😀 to Lisinka říkala, že neví, po kom ju hodit, tak sem to vyřešil az ni no :D:D
Re: tak to nebylo! – Já nemůžu za to, že jsem nerozhodná =) tolik objektů =)
chm! – ale věděla to moc dobře – vždyť jsi jí to poradil!! 😀
Re: chm! – neporadil 😀 já házel 😀 ježiš 😀 takle se přiznávat 😀 etě že to tu Nim nečte 😀
chudák pan ředitel! – škoda XDDD
Re: chudák pan ředitel! – vůbec 😀