Budúcnosť a história NKÚ

V súčasnosti je možné skladať maximálne 5 skúšok NKÚ do roka. Prečo práve 5? Je to veľa alebo málo? A prečo si myslím, že by sa mal počet skúšok ešte viac znížiť. Ak vás zaujímajú odpovede na tieto otázky, čítajte ďalej. A tiež sa dozviete čosi o histórii skúšok NKÚ na našej škole.

Nedávno sa znovu rozprúdila diskusia o počte zložených NKÚ na našej škole, o limitoch a maximálnom povolenom počte skúšok. Autorka jedného z článkov oslovila aj mňa a pýtala sa ma na názor. Vtedy som si uvedomila, že by som k tejto téme chcela povedať oveľa viac, než by sa zmestilo do jej článku. Prihováram sa vám, ako niekto, kto stál pri zrode skúšok NKÚ na našej škole a kto sa zúčastňoval na ich organizácii takmer po celý čas ich existencie. Dúfam, že prijmete moje postrehy s otvorenou mysľou, a ktovie, možno sa nakoniec zhodneme.

Z histórie NKÚ:

Bola to kolegyňa Tatokalan Watanka, kto ako prvý povedal slová: „Viem, že sa to nezdá, ale je to tak. Sme tu už tak dlho, že na budúci rok budeme mať prvých piatakov.“

Takto, alebo nejako podobne to povedala a v miestnosti Školskej rady zavládlo vzrušenie. Rozbehla sa vášnivá diskusia o tom, ako by vlastne skúšky mali vyzerať, návrhy, kto by mal kontaktovať ministerstvo kvôli nariadeniam a povereniam… a hlavne vlna dlhého a neplodného zdesenia.

Mali sme šťastie, tí dvaja študenti, ktorí sa v tom roku mali dostať do piateho ročníka, z neznámych príčin nedokončili ročník a my sme dostali na prípravu rok navyše. Ktovie, aké kúzla v ich študijnom zdržaní boli zapletené… Každopádne na ďalší rok už museli byť skúšky pripravené so všetkým, čo k tomu patrí.

Forma skúšok NKÚ bola zavedená od začiatku taká, ako ju poznáme teraz. Len s tým rozdielom, že pokým nefungoval špeciálny admin pre skúšky, posielali sa vypracované odpovede externou sovou priamo na ministerstvo. Po napadnutí ministerských sov plešivejúcim vírusom bol ministerský sovinec uzatvorený, takže študenti posielali svoje práce organizátorom skúšok (Letitia te Tiba a Nekro The Gravedigger), ktorí ich potom rozosielali skúšajúcim profesorom a zase zbierali a kontrolovali hodnotenia a zabezpečovali všetky byrokratické úkony potrebné k vystaveniu vysvedčenia.

Ale počet skúšok zatiaľ nebol obmedzený žiadnym ministerským ustanovením.

Až asi po troch rokoch prišiel z ministerstva hulák so vzrušeným hlasom ministra pre vzdelávanie a školstvo. Nepáčilo sa mu, že niektorí študenti našej školy skladajú neúmerné množstvo skúšok. Museli sme súhlasiť. Skúšky vždy mali byť niečím výnimočným. Niečím, čoho sa študenti obávajú, pristupujú k nim s najväčším rešpektom a obavami. Niečím, čo zamestná ich myseľ naplno a vytvorí stres, ktorý si budú ešte dlho pamätať.

Prvý rok to tak aj bolo. Myslím, že aj druhý rok. Ale keď sa na tretí rok začali objavovať žiadosti na 11, alebo dokonca na 15 predmetov, kdesi zablikala výstražná žiarovka – „Toto už nie!“ A začalo sa uvažovať o limite.

Nie kvôli obavám, že niektorí študenti nezvládnu to, čo si na seba nabrali, ako si doteraz mnohí myslia. Ale preto, že ak je niečoho 11 naraz, potom to zákonite nemôže mať takú vážnosť, ako keď toho môže byť len povedzme 5.

A prečo teda nebol zavedený hneď limit 5 skúšok?

Priznám sa, že tu šlo o moju úvahu nad ľudskou psychikou. Možno som sa zmýlila, neviem. Ale vždy som pokladala za ideálny počet NKÚ jednu až tri. Maximum 5 skúšok by tento ideál veľmi dobre vystihoval, ale… Predpokladala som, že „normálny“ študent by si „normálne“ zapísal tri skúšky. Ale obávala som sa, že ak by videl maximálny limit „len o dve skúšky viac“, nechal by sa zlákať k maximu. A tak som paradoxne predpokladala, že vyšší limit bude viesť k štandardne nižšiemu počtu zapísaných skúšok. Len tých niekoľko „bláznov“ si asi zapíše skúšky z maximálneho počtu 8 predmetov, ale čo už s nimi, nech si to užijú.

Navyše ešte stále existoval predpoklad, že NKÚ sa skladajú v piatom ročníku. Vo vyššom ročníku sme skúšky povolili skladať len preto, že zatiaľ neexistoval mechanizmus, ktorý by tých, čo nezložili NKÚ nepustil do vyššieho ročníka. A tak niektorí študenti museli skladať NKÚ ešte v 6. ročníku. Dokonca sa našli takí, ktorí ich skladali až v 7. ročníku, aby nasledujúci rok mohli byť pripustení ku skúškam OVCE.

Priznám sa, že formulácia „maximum 8 skúšok v ročníku, to znamená spolu najviac 16 skúšok“, ktorá sa neskôr objavila na vývesnej tabuli vo vstupnej miestnosti hradu, ma po prečítaní oznamu doslova vydesila. Ale zdalo sa, že sa s tým už nedá nič robiť. Aspoň nie hneď. Pripomínam, že sa bavíme stále o rokoch, kedy sme o nejakom dodatočnom vzdelávaní formou CKU ani nechyrovali.

Ale časy sa menia, študenti rastú a dospievajú, škola rastie a vylepšuje sa a medzi všeobecné hogwartské radosti pribudla aj možnosť dodatočného vzdelávania dospelých – CKU. Teraz už naozaj nebol dôvod na to, aby študenti museli skladať 16 skúšok v 5. a 6. ročníku.

Len škoda, že pri všeobecnom škrtaní limitov sa nezrušila hneď aj možnosť skladať NKÚ v 6. ročníku. V súčasnej dobe nemá opodstatnenie.

Ak by malo byť po mojom, skúšky NKÚ by sa mali skladať len v 5. ročníku. Keď už, možno by som povolila znovu NKÚ z 8 predmetov. Ale ďalšia možnosť skúšok by boli až OVCE a potom v dospelosti (v rozširujúcom štúdiu, alebo vo fialovom, či hnedom habite) skúšky CKU.