Autor: Angela Sportty
Ležiaci na tráve, pri sebe schúlení,
hľadiac do neba – čo ono nezmení,
blyslo sa raz, druhý raz nebude,
šanca zmizla sťa studené pyreje.
Minula sa fľaštička šťasteny,
bez nej sme nadobro stratení.
Azda len ukáže sa morský kormorán,
zblíži nás zas a vylieči z krvavých rán.
Zahodiť nádej jedinú,
chyba osudová to bola.
Odpustíš či nájdeš si inú?
Za skutky trpím dokola.
Hnedé okále s iskrou mrazivou,
telo mám sťa zimomriavky,
a tou šialenou hrivou,
padajú mi dole sánky.
Neodchádzaj! Zostaň aspoň chvíľočku,
zakúsime inú pespektívu,
ty zo mňa a ja z teba,
urobíme si kúsok neba,
na tejto chladnej planéte,
započneme novú éru.
Žiara sťa by polárna,
podlomila mi kolená,
či sen sa stane skutočnosťou,
zavisí len od teba…