Turnaj DV – Záhada růžových podvlékaček 3

S číslem 3 Ivka Gold, studentka Havraspáru

V piatok ráno som vstala a pozrela som sa von oknom, keď som zrazu vybuchla smiechom a prebudila mojich spolubývajúcich zo spánku. Všetci sa na mňa pozreli či mi šibe, ale ja som nevládala od svojho záchvatu smiechu ani hovoriť, tak som len ukázala na najvyššiu vežu hradu. Pozreli sa tam tiež a po chvíli sme sa všetci skrúcali od smiechu na podlahe. Boli tam ružové podvlíkačky. Keď nás to prešlo zaumienila som si, že musím zistiť komu patria, lebo moja zvedavosť je nevyliečiteľná. Hneď po vyučovaní som sa prechádzala po Veľkej sieni a vytipovala som si zopár jednotlivcov, ktorých som si musela preveriť. Boli to páriky zaľúbených a tu sú ich mená:

Diego a Glantary

Lenička Pěkná a John Werewolf

Ethel Svatošková a Peter Sviter

Musela som byť nenápadná a pritom získať čo najviac informácii. Začala som s párikom Diego a Glantary. Keď som podišla k nim vzrušene si niečo šepkali a na tvári mali šibalský výraz. Vedela som, že tu niečo nehrá. Pozdravila som ich a spýtala som sa ako sa majú. Oni si len veľavýznamne vymenili pohľady a potom Glantary povedala , že sa má skvele. Vedela som, že ich nesmiem stratiť z dohľadu a preto som som sa ich spýtala či sa k ním môžem pridať, lebo sa nudím. A popritom som sledovala ako sa zatvária. A áno našla som v ich tvári rozpačitosť. Diego podišiel ku mne a pošepkal mi do ucha dnes nemôžu, lebo čakajú tajnú zásielku.. Hneď som vedela, že je to lož ale zatvárila som sa, že som pochopila a rozlúčila som sa. Popritom ani netušili, že ich budem sledovať pod mojím neviditeľným plášťom. Vyšla som hore do izby a obliekla som si neviditeľný plášť. Keď som zišla dole mali niekam namierené. Po 10 minútach sledovania vyšli hore na najvyššiu vežu hradu. Glantary sa zachichotala a spýtala sa Diega, že kto ich tam mohol nechať. Hneď som vedela, že jeden párik podozrivých je už na 90 % vylúčený, hoci stále som mala namysli, že to mohli povedať len preto keby sa niekto zatúlal ako napríklad ja. Ešte chvíľu som ich pozorovala, ale videla som len ako sa bozkávajú a tak som odišla.

Na druhý deň som si zobrala na mušku Ethel Svatouškovú a Petra Svitera. Keďže bola sobota mala som na nich celý deň. Keďže som sa s Ethel už dosť dlho poznala prisadla som si k nej a spýtala sa jej, že čo si myslí o tých ružových podvlíkačkach. Musela som predsa ísť na ňu inak veď čo keď sa už rozprávala s Glantary o tom ako som ju otravovala a že niečo možno tuší. Ethel sa zamrvila v kresle a odvetila s kamenným výrazom na tvári, že vie len to, že ich tam nechal nejaký párik pri milovaní. A ja som pravdaže s milým úsmevom na ňu pozrela a spýtala som sa jej skadiaľ má tu informáciu. S istým hlasom povedala, že od p.p. Watanky. Lenže aj tak sa mi zdalo, že niečo tají. Ani si nevšimla kedy som odišla, lebo vtedy sa bozkávala s Petrom. No poravde ja som v tej chvíli ďalší problém. Musela som porozmýšľať ako sa na to mám spýtať p.p.Tato. Preto som rýchlo som išla do mojej izby kde som si všetko zhodnotila. Ráno som mala už premyslený plán. Naraňajkovala som sa a v tom som videla profesorku Watanku. Sledovala som ju a videla som ako vošla do svojho kabinetu. Pricupkala som tam a zaklopala. Otvorila mi a unaveným hlasom sa spýtala čo by som chcela. Spýtala som sa či môžem ísť dnu a ona súhlasila. Usadila som sa do kresla a začala som vetou: Ako vidím ste dosť unavená mohla by som vám pomôcť? Odvetila: Nie ďakujem ,ale ja som sa nevzdávala. Tak som jej navrhla aby sme sa aspoň porozprávali a hneď jej bude ľahšie .Privolila. Všetko mi vychádzalo Rozprávali sme sa o mnohých veciach a nakoniec sme začali rozoberať ružové podvlíkačky. Len tak medzi vetou som spomenula, že čo vie o tom ona. Povedala mi to čo Ethel takže som vedela, že ona o tom nič nemôže vedieť. Ako tak rozprávala povedala, že to vie to od Lěničky Peknej a potom povedala, že by som už mala ísť, lebo je veľa hodín a ona potrebuje dokončiť ešte nejaké záležitosti. Usmiala som sa a odišla som. Keďže som už mal všetko popletené išla som na najvyššiu vežu sňala som tie podvlíkačky a pozerala som si ch. Zrazu z nich vypadol pergamen: Písalo tam:

Milá Lenička dúfam, že keď sa na nich prídeš pozrieť tak si ich aj zoberieš do ruky a prečítaš si toto: Veľmi ťa ľúbim a chcem aby si so mnou chodila, lenže neviem či by si chcela so mnou chodiť. Keďže som toto vyznanie nechcel písať len na obyčajný pergamen tak som vložil pergamen na podvlíkačiek, ktoré som si dal ušiť do Čaromódy mojej kamoške Ethel Svatouškovej .Zavesil som ich presne o polnoci aby to malo nejaké čaro. Dúfam, že sa ti páčia.

P.S. Prosím oznám mi kladnú u zápornú odpoveď na to či by si so mnou chcela chodiť.

Hneď mi bolo všetko jasné a keďže som nechcela aby ho ešte niekto čítal tak som išla rovno za Leničkou. Podala som jej ich tak aby to nik nevidel a ona na mňa nechápavo pozrela. Ja som len povedala nech si ich pozrie až v klubovni a sama a že patria na 100% jej .Ona poslúchla a na druhý deň som oboch videla ako sa bozkávajú. Keď som okolo nich prešla Lenička sa na mňa usmial a povedala: Díki za to, že si to tam nenechala a dala si mi ich. V pondelok ráno sa všetci čudovali, kde zmizli ružové podvlíkačky. A čo sa týka toho že tam ostali pri milovaní to bolo klamstvo. John nahovoril ostatných, že večer keď tadiaľ prechádzal počul vzdychy a všetci si z toho vyvodili, že sa tam miloval nejaký zaľúbený párik. No ja som nakoniec na to prišla a som rada, že sa to skončilo tak ako sa to skončilo.