Autor: Letitia te Tiba (Z)

Ak sme boli donedávna presvedčení, že prenosy v čase a priestore sa dejú len v určitých oblastiach obývaných národmi ako Jachamejci pri Bermudách, mýlili sme sa. V dnešných časoch sme čoraz častejšie svedkami prenosu vecí a objektov v čase a priestore bez akéhokoľvek vedomého magického zásahu.

Určite už každý z obyvateľov Hogwarts zaznamenal nejaké následky žblemcokazovej prítomnosti v našej škole. Či už sa týkajú jeho prvého pobytu u nás, o ktorom vás informoval DV takmer pred mesiacom, alebo jeho niekoľkých neskorších krátkych návštev.
Predpokladám, že v dnešných časoch už každý pozná fenomén zvaný žblemcokaz. Pre istotu ale niektoré základné charakteristiky zopakujem.

Dnes v noci na našu školu zaútočil podivný záhadný neznámy či známy tvor – žblemcokaz. Bolo to takto:

Ministerstvo kúziel, odbor pre utajenie pred mudlami, má v posledných dňoch mnoho práce s istým Škótskym čarodejníkom Andy Murrayom…
Ale začnime poporiadku.

Áno, je to tak. Náš milovaný preslávny veľký mocný a vážený arcimág a riaditeľ Hogwartskej školy bol pristihnutý na kolenách. Prečo? Ako je to možné? Kto, alebo čo, ho donútilo pokľaknúť? Čítajte ďalej.

Pred nedávnom som poslala do Denného proroka (Denní věštec) článok o nepriechodnej podzemnej chodbe z Prasiniek do súkromných priestorov nášho hradu. Myslím, že článok ešte nebol publikovaný, ale zdá sa, že k povolaným sa už echo dostalo… a dokonca už zjednali nápravu.

Alebo som len náhodou vystihla čas tesne pred dokončením chodby? Bola zavalená dočasne? Či azda som len ja v tej tme nenašla správny smer? To je nepravdepodobné, veď chodba nemá žiadne obočky…

Ťažko povedať čo sa valstne stalo. No jedno je isté. V súčasnosti už chodba funguje ako má.

Popod pozemky Hogwartskej školy a jej okolia sa ťahá množstvo tajných i menej tajných chodieb. O tom vie hádam každý. Niektoré nesú pri vchode nápis, kam by nás mali doviesť, iné sú ukryté a len zasvätený tuší, kde hľadať vchod, ako ho otvoriť, či, keď už nájde spôsob i odvahu a vkročí dnu, kam asi ho táto chodba zavedie.

No dnes budem hovoriť o inej chodbe.

Začalo sa to úplne obyčajným kýchaním a štikútaním. Potom ma začalo pobolievať celé telo, to som už vedela, že som „zase nachladla“. Nič sa nedeje, zašla som na ošetrovňu, že sa po pár dúškoch tamojšej liečivej atmosféry uzdravím, a zase budem pokračovať v práci, ktorej je teraz pred koncom roka veru neúrekom.

Večer ako každý iný. Vo Veľkej sieni ešte posedávalo zopár bdejúcich študentov, a profesorov. Do pokojnej vravy sa zaplietol aj náš nemenovaný zásobovač Priečnej ulice.

Ako áno, ako nie, reč prišla i na zamilované guľôčky, ktoré boli vo valentínskej ponuke obchodu Šprýmy a kratochvíle na Priečnej ulici.

Zdá sa, že sa v našom hrade znova začína prejavovať, po tak dlhom čase už takmer zabudnutý fenomén, zvaný „neviditeľný kút“. O čo ide? Ako sa prejavuje a ako sa mu možno brániť? Čítajte ďalej.

Nedávno priniesol Denný Prorok správu o podozrení, že ktosi sa asi chce zbaviť pána riaditeľa. Tomu by nasvedčovali aj ďalšie postrehy istého nemenovaného zdroja. Vlastne po celý čas pobytu v Újezde u Brna bola situácia nanajvýš podozrivá.

Po niekoľkých dňoch letu nad neznámymi krajinami sa u obyvateľov bradavického hradu pomaličky začínala prejavovať netrpezlivosť. Stále častejšie sa množili otázky typu: „Kdy už přistaneme? Mně je špatně.“ Alebo „Proč se nemůžu dostat k soutěžím a domácím úkolem?“ Uznáte, že normálni študenti sa k podobným výrokom uchýlia len v naozaj nenormálnych podmienkach.

Pred časom bolo možné vidieť nešťastnú kolegyňu Rawenclav, ako chodí po hrade a pátra po zmiznutej zbierke svojich historických špáradiel po predkoch. Žeby sa práve našli?

Už len najstarší pamätníci tejto školy si pamätajú na udalosti, o ktorých chcem písať. A predsa sa tak veľmi dotýkajú súčasnej prítomnosti. Chcem písať o niečom, čo sa začalo už veľmi dávno. Na čo sme sa všetci tešili a s vzrušením očakávali aké to bude, čo sa vlastne bude diať, a ako to celé dopadne. Vtedy to už nedopadlo a na tú veľkú slávu sme si museli počkať viac ako rok. Niektorí možno už tušia, iní azda ešte ani nie… moje rozprávanie patrí jedným i druhým.

Pozor, vzduchom sa šíri nebezpečný vírus. Alebo ide o otravu záhadným elixírom? Kto sa pokúša napadnúť česť kolejí?